Tajný návrat k Zlatému štandardu

Tajný návrat k „Zlatému štandardu“

William Patalon III, Vydavateľ, Money Morning 

 zaujímavý článok ako zlato vnímajú štáty

Aj keď sa to stalo už pred 40-imi rokmi, veľa Američanov stále žiali pri spomienke na august 1971, keď americký prezident Richard M. Nixon definitívne zrušil tzv. „Zlatý štandard“. Veď tento ozajstný „Zlatý štandard" znamenal možnosť kedykoľvek vymeniť papierové peniaze za pevne stanovený objem vzácneho „žltého kovu“. Prezident Nixon v skutočnosti, stojac pred rastúcim rozpočtovým a obchodným deficitom USA a klesajúcim dolárom, spustil sériu ekonomických opatrení, ktoré obsahovali aj jednostranné zrušenie priamej konvertibility amerického dolára na zlato. Zatvorením tohto „zlatého okna“ takisto zatiahol oponu nad vtedy existujúcim Breton-woodskym systémom svetového finančného obchodu. Finanční historici dodnes označujú tento moment a situáciu, ktorá tým vznikla, za tzv. „Nixonov šok“. Obhajcovia „Zlatého štandardu“ hovoria, že spôsobené škody ešte stále rastú. Toto rozhodnutie spred 40-ich rokov priamo viedlo k neistote, nestálosti a nezodpovednosti, ktoré dodnes pozorujeme na americkej ekonomike a svetových finančných trhoch.
Či už s tým súhlasíme alebo nie, je to téma, na ktorú si môžeme podiskutovať v inom článku v budúcnosti. Čo však dnes témou je, je tichý, takmer utajený postupný návrat centrálnych bánk sveta k novej verzii „Zlatého štandardu“. V 2010-tom sa svetové centrálne banky stali, po prvý krát od roka 1988, čistými nákupcami zlata. Nákupy vrcholili v minulom roku celkovým objemom 455 ton. To bol najväčší objem zlata nakúpený centrálnymi bankami od roku 1964! Avšak, centrálne banky sveta tento rok prekonajú aj minuloročný rekord. Navyšujúc svoje zlaté rezervy, nakúpia okolo 493 ton zlata aby ochránili svoje krajiny pred hroziacou infláciou a diverzifikovali svoje devízové rezervy mimo amerického dolára, ako uviedli Thomson Reuters GFMS. Zároveň dodali, že „môžeme očakávať, že centrálne banky nejakú ďalšiu dobu aj budú pokračovať v značných nákupoch zlata“. (pozn. prekladateľa: Thomson Reuters je informačná agentúra, ktorá v roku 2011 kúpila veľkú analytickú spoločnosť GFMS, špecializovanú na trhy s kovmi).
Vydavateľ Real Asset Returns, Peter Krauth mi povedal, že on osobne s týmto predpokladom plne súhlasí. Bližšie k tomu uviedol: „Bill, uvedom si čo tým tie banky chcú povedať... Vravia – máme už pokrk zlatom nekrytých peňazí, teraz potrebujeme doplniť niečo, čo bude protiváhou k týmto peniazom, a tou sú len ozajstné aktíva s reálnou hodnotou. A takým aktívom je zlato! “
Výsledok tohto nového posunu v prístupe centrálnych bánk už vidíme na svetových burzách ako „nový zlatý štandard“...
Napr, zlato nedávno dosiahlo svoj trojtýždňový rekord hneď po zverejnení správy, že centrálne banky Brazílie a Turecka zásadne navýšili svoje zlaté rezervy. Turecko nakúpilo v septembri 6,8 ton, Brazília dokúpila 1,7 ton – čo bol jej prvý nákup po takmer 4 rokoch! Ale ku krajinám, ktoré momentálne patria medzi rastúcich nákupcov zlata, môžeme zaradiť aj Južnú Kóreu, Filipíny, Kazachstan, Rusko, Mexiko, Turecko, Argentínu či Ukrajinu. Zlato v 3. kvartáli narástlo o 11,1%, oproti minulému roku je o 16% vyššie.
Svojim nárastom zatiaľ tento rok prekonalo všetky najsilnejšie akciové trhy, ako v poslednej správe uviedla Svetová zlatá rada (World Gold Council)!!! Kľúčový je tu však iný moment. Centrálne banky nie sú obchodníkmi so zlatom. Nekupujú aby vzápätí predávali. Ony zlato z trhu na dlhú dobu sťahujú...

"Všetky fundamentálne (najzákladnejšie) predpoklady hovoria, že tento trend bude pokračovať“, uviedol ďalej Peter Krauth.
"Títo chlapíci (centrálni bankéri) vidia a premýšľajú ďaleko dopredu. Preto, keď vidíme začiatok takéhoto pohybu, ide naozaj o veľkú vec. A veľmi pravdepodobne tieto nákupy budú pokračovať ešte veľmi dlhý čas." Vo svojom aktuálnom reporte predstavila 24/7 Wall Street zaujímavú analýzu 10 najväčších držiteľov zlata na svete.

Aby sme si uvedomili ako veľmi sú centrálni bankéri rozhodnutí a naďalej budovať tento „nový zlatý štandard“, pozrime sa bližšie na uvedenú analýzu. Odhadnime, ktoré z uvedených krajín budú do budúcnosti Predávať, alebo Držať, alebo Nakupovať zlato.
Získame tak možný obraz budúceho vývoja trhu so zlatom.

1. USA
Zlaté rezervy v tonách: 8.133,5 ton.
Percento zlata z celkových devízových rezerv: 75,4%.
Celkové HDP (miesto vo svetovom rebríčku): 15 trilliárd USD (1.miesto na svete).
Budú Nakupovať, Predávať alebo Držať zlato?
Washington neustále opakuje, že inflácia nie je problém. keeps telling us inflation is no problem. A s rastúcou horou dlhou spôsobenou trikmi na Wall Street, USA nemôžu nakupovať. Avšak, vďaka neustálemu tlačeniu nových a nových peňazí, USA nemôžu ani predávať.
BUDÚ DRŽAŤ.

2. NEMECKO
Zlaté rezervy: 3.395,5 ton.
Percento z celkových rezerv: 72,4%.
HDP (svetový rebríček): 3,6 triliardy USD ( 4.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
„Zlatá dohoda Centrálnych Bánk“ (dlhodobá dohoda o výpredaji zlata svetovými centrálnymi bankami za účelom znižovania cien zlata – pozn. prekladateľa) tlačí Nemecko k veľkým výpredajom. Avšak, ako kapitán Eurotímu, a aby si aj udržalo svoju vlastnú ekonomickú budúcnosť aj uprostred európskej ekonomickej nákazy, Nemecko sa nemôže vzdať svojich základných aktív. Hoci aj nebude nakupovať, predávať tiež nemôže.
BUDE DRŽAŤ.

3. TALIANSKO
Zlaté rezervy: 2.451,8 ton.
Percento z celkových rezerv: 72%.
HDP (na svete): 2,2 triliardy USD (8.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Ekonomika skúšaná až do tej miery, že bola zaradená do najslabšej skupiny "PIIGS", čiže Portugal, Ireland, Italy, Greece, Spain. Taliansko tiež bolo súčasťou „zlatej dohody centrálnych bánk“. Ak predá zlato aby získalo hotovosť, stratí finančný vankúš potrebný v prípade, že by sa rozpadla Eurozóna. Pravdepodobne si však v súčasnosti nemôže dovoliť ani nakupovať.
BUDE DRŽAŤ ALEBO PREDÁVAŤ.

4. FRANCÚZSKO
Zlaté rezervy: 2.435,4 ton.
Percento z celkových rezerv: 71,6%.
HDP (svetový rebríček): 2,2 triliardy USD (5.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Tak ako mnohé iné krajiny Eurozóny, aj Francúzsko je bezradné. Chce zostať silnou ekonomickou mocnosťou, musí však prežiť európsku krízu. Je takisto súčasťou „zlatej dohody centrálnych bánk sveta“. Jeho nový prezident Francois Hollande sa bráni ekonomickým škrtom jeho predchodcu a naopak, prináša nové ekonomické iniciatívy. Aby na ne získal peniaze, môže byť Francúzsko prinútené predávať. V každom prípade si však potrebuje udržať finančný vankúš (zlato v rezerve) aby prežilo prípadný rozpad Eurozóny alebo dlhodobo zlé ekonomické obdobie.
BUDE DRŽAŤ ALEBO PREDÁVAŤ.

5. ČÍNA
Zlaté rezervy: 1.054,1 ton.
Percento z celkových rezerv: 1.7%.
HDP (svetový rebríček): 7,3 triliardy (2.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Čína navýšila od roku 2003 do roku 2009 svoje zlaté rezervy o 454 ton. A všetky jej plány a zámery – zahŕňajúce aj plán stať sa definitívne najväčšou ekonomikou sveta – vyžadujú aby vzbudzovala dôveru a inšpirovala, odstraňovala neistotu a pochybnosti, zároveň aby sa stala transparentnou pre zahraničných investorov. Navyšovanie zlatých rezerv je vynikajúcim spôsobom, ako to dosiahnuť. Bude preto do budúcnosti veľkým nákupcom. (pozn. prekladateľa: Čína nedávno dokonca verejne deklarovala svoju snahu nahradiť neistý americký dolár čínskym juanom ako novou svetovou rezervnou menou. Niektorí analytici tvrdia, že aj to je dôvod aby urýchlene dobudovala svoje zlaté rezervy až nad úroveň USA, ktoré sú zatiaľ oficiálne najväčším držiteľom zlata na svete. Čínska mena by totiž mohla byť sama krytá zlatom podobne ako svojho času americký dolár, a bola by tak ešte atraktívnejšou a akceptovateľnejšou, nielen pre zástancov „Zlatého štandardu“...).
BUDE NAKUPOVAŤ.

6. ŠVAJČIARSKO
Zlaté rezervy: 1.040,1 ton.
Percento z celkových rezerv: 115%.
HDP (svetový rebríček): 660 biliónov (19.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Malé Švajčiarsko je v počte obyvateľov až na 95. mieste a na 19. mieste veľkosťou výkonom svojej ekonomiky (HDP). Je však 6-tym najväčším držiteľom zlata na svete! A to z jednoduchého dôvodu – je totiž privátnym bankérom č.1 pre celý svet. Od roku 2003 do roku 2008 časť svojho zlata vypredalo, avšak, ak si aj naďalej udrží svoju pozíciu „svetového privátneho bankéra“, bude vždy zároveň držať aj veľké zásoby zlata.
BUDE DRŽAŤ.

7. RUSKO
Zlaté rezervy: 936,7 ton.
Percento z celkových rezerv: 9,6%.
HDP (svetový rebríček): 1,85 triliardy (9.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Tak ako Čína, aj Rusko má svoje vlastné, veľkosťou celosvetovo-ekonomické ambície. Preto aj Rusko buduje silnú rezervnú bázu. Masívne nákupy zlata sú a budú súčasťou tohto prístupu. Analýza 24/7 Wall St. dokumentovala nárast ruských zlatých rezerv na 784 ton začiatkom r. 2011, a to postupnými nákupmi 70 ton v 2007., cez 100 ton v 2009., a 120 ton v 2011. Aj keď tohtoročné čísla sa ešte len aktualizujú, Svetová zlatá rada už oznámila, že Rusko opäť navýšilo zlaté rezervy, takže aj súčasných cca. 937 ton je už neaktuálny údaj. Tak ako Čína, aj Rusko zostane aj do budúcnosti silným nákupcom.
BUDE NAKUPOVAŤ.

8. JAPONSKO
Zlaté rezervy: 765,2 ton.
Percento z celkových rezerv: 3,2%
HDP (svetový rebríček): 5,86 triliardy (3.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Japonsko je chytené v nekonečnej slučke klesajúcich cien čo odrádza investície a znižuje spotrebu, a následne zaťažuje výkon ekonomiky. Vláda plánuje 2,5 biliónový stimul, o ktorom 24/7 Wall Street report tvrdí, že bude dotovaný z predaja zlata. Iná analýza z apríla 2012 však potvrdzuje, že Japonsko, India a Čína realizovali masívne nákupy zlata. Dlhodobo, najmä vďaka starnúcej populácii, bude Japonsko potrebovať nakupovať zlato na udržanie svojej masívnej peňažnej základne. BUDE DRŽAŤ ALEBO NAKUPOVAŤ.

9. HOLANDSKO
Zlaté rezervy: 612,5 ton.
Percento z celkových rezerv: 59.8%.
HDP (svetový rebríček): 838 biliónov (17.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
Holandsko má dlhú históriu budovania bohatstva. To môže objasniť, prečo má tak malá krajina tak veľa zlata. Zaujímavá je aj iná súvislosť. Holandsko, ako súčasť medzinárodnej dohody o výpredaji zlata, ani zďaleka nepredalo celý objem zlata, ktorý predať mohlo. Pravdepodobne sa môžeme z toho domnievať, že ani do budúcnosti Holanďania svoje zlato predávať nebudú. Skôr si ho ponechajú ako bezpečnostnú záruku pre prípad, že Eurozóna bude krvácať dlhodobo, prípadne sa kompletne rozpadne.
BUDE DRŽAŤ.

10. INDIA
 Zlaté rezervy: 557,7 ton.
 Percento z celkových rezerv: 10%.
 HDP (svetový rebríček): 1,82 triliardy (10.miesto).
Nakupovať, Predávať, Držať:
India je dlhodobo stabilným nákupcom zlata, v poslednom období aj veľkým! Dokonca, keď MMF v 2009. roku dopredával svoje zlato, India minula jednorazový nákup 200 ton viac ako 7 miliárd dolárov. Môžeme na to vsadiť, že India bude aj naďalej pokračovať vo svojich agresívnych nákupoch, z veľmi dobrého dôvodu: zlato je jeden z najjednoduchších spôsobov ochrany štátnej meny zoči voči turbulentným trhom. BUDE NAKUPOVAŤ.


Záver:
Možno ste ozajstný vyznávač zlata alebo len investor ktorý si myslí, že zlato do budúcnosti porastie na cene. V každom prípade sa Vám iste páči, čo vyplýva pre budúcnosť cien zlata z vyššie uvedeného zoznamu najväčších bankových držiteľov zlata na svete.

Ten výhľad je silne v prospech ďalšieho nárastu! Je to evidentné. Napriek enormným problémom Európy, žiaden z najväčších držiteľov zlata sa nezdá byť do budúcnosti veľkým predajcom. A tí, čo budú nakupovať patria medzi najväčších nákupcov sveta. Takisto nezabúdajme, že momentálne najagresívnejší nákupcovia sú centrálne banky štátov, ktoré na tomto zozname ani nie sú uvedené, napr. Južná Kórea, Turecko, niektoré štáty Afriky, atď... A je tu ešte jeden zaujímavý moment, ktrorý Peter Krauth spomenul počas nášho minulotýždňového rozhovoru. Je ním – trend. Trend zlatého trhu zvykne byť dlhodobý a stabilný. A to rovnako v nárastoch ako poklesoch. Preto fakt, že centrálne banky boli mimo zlatého trhu dlhých 22 rokov od 1988. do 2010. roka hovorí, že ak sú dnes naspäť, tak sú naspäť taktiež – nadlho. "Dokonca aj videné veľmi konzervatívnym pohľadom sa zdá, že dnes sme len na začiatku tohto nového trendu (keď centrálne banky nepredávajú ale nakupujú zlato). To znamená, že centrálne banky budú pokračovať v nákupoch ešte veľmi dlhú dobu. Ak by tento nákupný trend trval len polovicu z toho predošlého (banky predávali 22 rokov!), tak hovoríme o 11-tich rokoch nového trendu so začiatkom v r. 2010. Čiže, dnes máme za sebou len prvé 2 roky!!!" A toto všetko napovedá, že v tomto „teraz už nie tajnom návrate k zlatému štandardu“ je obrovský potenciál na zarobenie peňazí. "Niektorí investori dnes vnímajú zlato ako veľmi drahé, berúc do úvahy jeho viac ako dvojnásobný nárast v uplynulých pár rokoch. Ale s tým čo sa nás rúti, jedno môžem povedať s absolútnym presvedčením: O 3 – 4 roky sa pozrieme naspäť a dnešné obdobie uvidíme ako dobu, keď zlato bolo ešte lacné a malo obrovský potenciál vzhľadom na smer, ktorým sa jeho ceny v tej dobe začali uberať."

Dobré investície,
William Patalon III, Vydavateľ
Money Morning & Private Briefing
NOVEMBER 5, 2012